Svoju prácu dokážeme vykonávať s radosťou a láskou jedine vtedy, ak sa jej nevydáme úplne, bezo zvyšku. Práca totiž nie je všetko. Máme predsa aj iné potreby a aj pracovnú záťaž dokážeme zvládať omnoho lepšie, ak nachádzame radosť zo života aj v súkromnej sfére.
            Mnohí ľudia zostávajú v zamestnaní dlhšie ako musia. Tam sa realizujú, zatiaľčo napr. so svojim synom v puberte si nevedia rady. V práci sa im dostáva uznania, doma len samých výčitiek a kritiky. Mnohí sa vracajú z práce tak vyčerpaní, že o rodinných spletitých vzťahoch nechcú ani počuť. Jednoducho energia na riešenie zložitých vzťahových problémov im už neostáva. Uzatvára sa tak bludný kruh pracovného preťaženia a rodinnej krízy.
            Ak v rodine existuje spomínaný problém, je nevyhnutné stanoviť si jasné pravidlá, aby práca nepohlcovala stále viac voľného času. Určiť si čas, v ktorom práca, firma, pracovné povinnosti nebudú mať svoje miesto. Vopred si naplánovať voľný čas. Keď náš životný partner vie, že daný večer bude patriť firme, dokáže sa s tým celkom dobre vyrovnať. Hlavne ak tieto pracovné povinnosti nahradí s rodinou strávený spoločný víkend.
            Ponechať si voľné víkendy je veľmi dôležité. Nepreplňovať ich príliš. V tomto prípade menej je viac. Dôležité je, aby sa rodina na obmedzený voľný čas svojho pracovne vyťaženého člena dokázala spoľahnúť. A ten zas aby bol plne k dispozícii pre rodinu. Lebo nestačí urobiť si voľný čas a v hlave mať iba prácu. Je potrebné učiť sa naplno žiť prítomné chvíle s rodinou – vypnúť z práce a firemné problémy tiež odložiť nabok.

(spracované podľa Anselma Grüna)